HĽADANIE IDENTITY

            Kardinál Špidlík spomína: „Jeden môj kolega z americkej univerzity si raz predo mnou poťažkal, akí sa mu jeho dnešní študenti zdajú byť komplikovaní. Povedal: „U nás, v Amerike, sa zmiešalo príliš veľa národov a rás. Napr. pozrite - tento chlapec – matka Kórejka, otec ukrajinský Nemec, chlapec hovorí len po anglicky a navonok sa správa ako stopercentný Američan. No aké sú jeho vnútorné city? Často veľmi zmiešané, neurčité. Keď to v ňom z času na čas vybuchne, zrazu sa objavia čisté línie. Máte pred sebou záhadný pohľad Aziata so všetkou tajomnosťou a nevyspytateľnosťou a trebárs už na druhý deň pedantného Nemca, ktorý si potrebuje nalinkovať svoju budúcnosť až do smrti. Bojím sa o tých chlapcov, viem, že to v živote nebudú mať ľahké. Nikdy nebudú vedieť, kto sú a ako sa majú ku skutočnosti postaviť. Nepoznajú vlastnú identitu.““
            Ďalší príklad z úst kardinála Špidlíka: „Raz som pochválil pred manželkou diplomata, aký je jej 12-ročný syn vyspelý. Ona si len povzdychla: „Žiaľ, v poslednej dobe sme už päťkrát menili bydlisko. Všade sme pre chlapca našli francúzsku školu, aby sme mu zachovali aspoň jazykovú súvislosť. Ale nikde sme neboli dosť dlho, aby si našiel kamaráta. Celý život rástol bez priateľov. A ani my už vlastne nevieme, kam patríme.““
            Hľadanie vlastnej identity sa skutočne stalo problémom dnešnej doby. Ľudí dnešnej doby sa to týka oveľa viac ako generácií predchádzajúcich.
            Rovnako náročné a zodpovedné je však aj objaviť svoju identitu v Božom pláne. Nájsť poslanie, ktoré sme dostali od Boha a ktoré máme svojím životom vďaka darovaným talentom uskutočniť. Podľa Maxima Vyznávača objaviť vlastnú identitu v Božom pláne je niečo podobné ako nájsť hľadaný poklad na vlastnom poli. A následne neodcudziť sa tomuto poslaniu, ktoré nám Boh zveril.